Ak čítate tento text, určite sa vám vkradla do hláv myšlienka, čo to je tá rozprava o špachtli. Nuž, poviem vám, v riadkoch nižšie nenájdete nič, čo by vám pomohlo ako si ju vybrať, ako ju používať, žiadne zasvätené tipy odborníkov a v zásade asi nič užitočné čo by vám k niečomu pri prestavbe rodinného domu pomohlo. Keď tak rozmýšľam, skôr ide o poklonu ako takú samotnej špachtli. Predtým ako vám prezradím z hĺbky môjho ja, čo si o špachtli myslím, rozpoviem vám krátky príbeh, ako špachtľa prebudila vo mne hlboko zakorenené spomienky.

Poviem tak, ako je, som zo stavbárskej rodiny, ale už asi tak 15 rokov som nenatiahol žiadne lepidlo na stenu, nezafilcoval žiaden meter omietky ani nič podobné. Manuálna práca mojich rúk je obmedzená na moje návštevy rodiska, kde sa tu tam niečo pre mňa manuálne pritrafí. A tak, keď mi 200 cm a asi 120 kg kamarát zavolal, že potrebuje pomôcť so starými omietkami, veštil som, že sa náš vzťah so špachtľou obnoví, a tak nebolo o čom rozmýšľať, prikývol som. Koniec koncov, pomôcť takému Radovi s 2 metrami, 120 kg váhy z toho 100 kg svalov, sa vždy časom oplatí.

Očakávania

Tak som, nadupaný emóciami s jej prichádzajúceho použitia, nasadol do auta a frčal do obchoďáku nejakú si kúpiť a možno ešte aj nejakú vychytávku (odstraňovač) na lepšiu prácu s ňou. Predsa len, bolo mi treba sa aspoň posnažiť kompenzovať deficit stavu softvéru špachtli. Softvér špachtli, aby bolo jasné, to sme my, ľudia. On 100 kg svalov, ja tak desatinu. Vychytávok boli desssiatky, vážne, náter na starú omietku takú či onakú, s tapetou, s veľkými vrstvami náteru, betónové škvrny a tak ďalej, a tak ďalej…

Poviem vám tajomstvo overené nasledujúcou praxou, zoberte z kuchyne jar (saponát), výsledok bude podobný a ušetríte si minimálne polhodinu analyzovaním čo by bolo na tu či onú stenu lepšie a pár eur, ktoré potom môžete minúť na wellness pre vaše ruky. Ten, skôr či neskôr, v rôznej podobe po skúsenosti so špachtľou budete potrebovať.

A špachtle? To bolo ako keby ste si otvorili agregátor áut. Farebné, úzke, široké, s dlhou rukoväťou, drevené, kovové, malirske, murárske, škrabacie. Proste eldorádo špachtlí. Vybral som si takú, ktorá sa mi páčila. Viete ako dlho som ju použil? Asi 5 minút. Niet nad klasiku.

Realita

Vybavený nefunkčnou špachtľou, drahým pred náterom a plný očakávaní som dokvitol do rekonštruovaného bytu, tak ako sa patrí, vyfešákovaný a načas. Hneď ako som prešiel prah bytovky. Podotýkam bytovky, nie bytu, som zračil chybu v mojom softvéri. Ísť pracovať so špachtľou na starých omietkach sa nerovná elektroinštalačným prácam. Nič to, vhupol som do kúdolu jemnučkého prachu, ktorého som si z rôznych záhybov tela vyberal ešte pár dni s predstavou, že je to biely jemný piesok, ktorý víril z pláže nejaký pasát v indickom oceáne.

Po úvodných precitnutiach sa ku mne dostala, ta pravá, nefalšovaná, originálna, klasická špachtľa. Ó, aká úľava. Ako som písal vyššie, práca so špachtľou, to ti je relatívne celkom jednotvárna a jednoduchá vec. Skladá sa z hardvéru (špachtľa) a softvér (ja). Tak ako aj inde, kľúčový je v zásade softvér. Najprv sa vám zahrieva, kalibruje lasermi (oči) uhly, intenzitu a tak podobne. Po zahriatí ide ako píla, metre ubúdajú, a potom, chtiac – nechtiac, prídu softvérové chyby.

Najprv sa chvíľami potrebujete resetnúť, po 5 minútach reštartovania, ste späť. Hardvér a softvér dokonal fungujú. Chyby sa však zintenzívňujú, príde však úľava – komplexná údržba – obed. Tak či onak, časom príde jednoducho koniec. Nie, hardvér funguje, softvér kľakol. Nepomáha nič, proste treba repasovať alebo ideálne odložiť na pár mesiacov. Úloha splnená, Rado spokojný, treba sa ísť vyklepať zo seychelského piesku.

Spomienky

Idem vám domov, piesok, či čo to bolo, 5 kilo dole na zemi, kilo ešte v záhyboch tela a na hlave. Nič to, cítim sa spokojne ako Rambo, teda softvér si to myslí o 85 kg hardvéri. Fakt, ten pocit, keď si to ruky odmakajú, sa mi vrátil. Nikdy som nechodil do posilky, ale ten pocit mám zo stredoškolských a vysokoškolských čias, keď som každé prázdniny robil zväčša s bratom na stavbe. Pamätám si, aj vtedy som sa cítil ako Rambo, ešte šťastie, že výborná vietnamská kuchyňa a reštiky neboli vtedy všade ako dnes. Šťastie pre nich, softvér si to aspoň myslí. Po čase vychladnú procesory a už to hodnotí, že šťastie to bolo preňho. Rambo nie som.

Je pred 2 hodinou v noci, idem spať, ruky ešte samovoľne robia pohyby. Sú vo švungu, spomínajú na dnešok a na dávne časy. Potrebujú metre plochy. So špachtľou čo to zažili. Špachtľa je podľa mňa najkomplexnejší pomocník na stavbe a tobôž na rekonštrukcii. Fakt, so špachtľou si to užijete. Vynárajú sa najhlbšie spomienky z hĺbky vlastného ja. Špachtľa reže, šúcha, odlupuje všetko možné: ipu, omietku, lep na podlahu, gumolit skutočne kadečo. Ale taká špachtľa vám aj tvorí, poctivo všetko zatiera a kamufluje. Uhladzuje sadrokartón, zahadzuje krytky na vypínače a milión ďalších veci. Proste, ak budete rekonštruovať dom alebo byt bez teho jednoducho tvarovaného čuda si ani neťuknete. Ak by ste mali po obnove čo i len jeden nástroj si vycapiť na stenu slávy v miestnosti kutila ako spomienku, určite to bude ona.

Jazykové okienko

Je 4:30, manželka vstáva. Vidí, že nespím, pohľadom sa pýta prečo. Rozumejúc odpovedám, rozmýšľam nad špachtľou. Nad tým, že ma určite praveký pôvod. Spí ďalej, v polospánku si neuvedomuje, že špachtľa to vám môže byť aj žena. Ak mám byť vyvážený, tak môžeme hovoriť aj: „Ty jeden špachtľoš!“. Táto konotácia môže mať rôzne významy, mne osobne skôr špachtľa evokuje niečo jemné, minimalistické až jednoduché. Naopak manželke ráno, keď jej to spomínam, špachtľa pripomína nadávku na ženu. Napadá ma nový význam, prepájam oba naše pohľady. Môžeme hovoriť o špachtľošovi ako o jednoduchom mužovi…

Tak či onak, špachtľa sa môže pokojne zaradiť aj do radu ukážkových rýdzo slovenských slov (aj keď je nemeckého pôvodu). Je tam š, ľ, ch, a to slovo znie fakt pekne, teda aspoň mne. Priznávam, som z Oravy a nehovorím špachtla a to ľ robí svoje čaro aj tu. Veď skúste nahovoriť napríklad anglického native speakra nech vysloví špachtľa.

Posledný raz pozerám na mobil je 4:45, píšem kolegovi či spí, neodpisuje asi fakt spí. Som rozhodnutý, že napíšem článok o špachtli ako o jednoduchom a pri rekonštrukcii neopomenuteľnom hardvéry, kde kľúčový je softvér.  Poctu praobyčajnej špachtli, ktorej som asi (dúfam) našiel nový význam.

Na rozlúčku…

Spomienky sa vynárajú aj na kladivo. Kolega kúpil starý dom, ide na to, už teraz sa bojím spomienok, ktoré mi pripomenú dávne časy. Ak sa vám táto pocta páčila, a ak do konca roka pribudne minimálne 100 hodnotení článku (hviezdičky nižšie), tak napíšem aj rozpravu o ňom. Dík, že ste sa dočítali až sem.

PaLi z redakcie